POKRAČOVANIE - Ako sa Vtáčik adminom stal.
Ako sa vtáčik adminom (zatiaľ) nestal
Takže, podal som tú žiadosť o admina. Konečne. Trvalo mi to len večnosť a pár záchvatov sebareflexie. Sedel som pri tom ako pred skúškou dospelosti, kde jedna zlá veta a hneď ste za debila. Ale keď som to konečne odoslal, cítil som sa ako šéf. A potom? Ticho. To známe ticho, keď odošlete životopis na svoje vysnívané miesto a čakáte, že vám odpíšu do piatich minút, lebo veď kto by nechcel takého borca ako vy, však?
No a zatiaľ, čo čakám, rozhodol som sa zamerať na "prehlbovanie vzťahov" s adminmi. Alebo ako to ja volám, jemné vkrádanie sa do ich priazne. Človek by si myslel, že na to treba nejakú zvláštnu taktiku, ale nie. Stačí byť všade tam, kde sa niečo deje. Ako duch, ale taký, čo má zmysel pre humor a vie, kedy má zavrieť hubu.
Začal som tým, že som im nenápadne začal pomáhať s vecami, na ktoré nikto nemá čas alebo nervy. Lebo priznajme si to, byť adminom znamená hlavne riešiť bordel, ktorý robia iní, a tváriť sa, že vás to stále baví. Tak som sa hodil do role neoficiálneho pomocníka – moderoval som diskusie, utieral slzy rozhádaným hráčom a občas som tam hodil aj nejakú tú "vtipnú" poznámku, ktorú admini skôr ignorovali, než by sa zasmiali. V poriadku, nie každý má zmysel pre sarkazmus.
A tak som sa dostal do bodu, kde som. Žiadosť podaná, vzťahy s adminmi na takej úrovni, že ma asi nevyhodia, keď vkročím na server, a ja? Čakám. Možno to trvá tak dlho preto, že teraz skúmajú každý môj pohyb, aby zistili, či som ten správny typ na admina. Alebo len nevedia, ako mi jemne naznačiť, že to celé bola len ilúzia.
A čo bude ďalej? Uvidíme. Možno nabudúce už budem písať ako čerstvý admin. Ale ak nie, mám aspoň pár príbehov, ktoré budú znieť skvele pri pive. Pretože na konci dňa, aj keby som nebol admin, aspoň mám svoju česť. A to je, myslím, v dnešnom svete už dosť vzácna vec.
Pokračovanie nabudúce
STAY TUNED
