Ako vtáčik ponechal adminovanie iným (zatiaľ)
Byť adminom na JailBreaku je ako dosiahnuť vrchol herného Everestu. Raz sa dostanete na akademickú polcestu, zbierate body za nahlásenia, ste na vrchole svojho "game-life" a potom... potom sa veci zamotajú.
Takže, mal som to skoro na dosah. Ako akademik som sa snažil držať pravidlá, zbierať body, a riešiť tie malé každodenné drámy, ktoré robia JailBreak tak unikátnym. Už som sa videl v admin menu, plánoval som, ako budem riešiť jednotlivé situácie. Mal som našliapnuté dobre, ale niekde po ceste som začal váhať. Možno to bolo preto, že som cítil, že nemám dosť času sa tomu venovať, alebo som chcel dať šancu iným – tým, ktorí po tejto príležitosti prahli ešte viac ako ja. A práve v tomto duchu musím spomenúť hráča Judyho. Judy dostal šancu byť akademikom a vydržal presne 20 hodín. Nie, to nie je preklep. Dvadsať. Hodín. Judy totiž namiesto toho, aby sa ako novopečený akademik blysol zmyslom pre spravodlivosť a diplomaciu, spustil chaos, aký JailBreak nezažil. Bol ako ten DJ, ktorý pustí fire alarm namiesto pesničky. A ako to skončilo? Rýchlo. Admini rýchlo zakročili a opäť si sadol na svoje miesto medzi bežnými hráčmi.
Avšak, vráťme sa naspäť ku mne.. Nie každý bol nadšený z môjho progresu – zdá sa, že som sa stal obľúbeným terčom. Ľudia ma jednoducho radi „targetovali“. Každé moje rozhodnutie, každý vtip, každé nesprávne slovo – všetko bolo pod drobnohľadom. A áno, musím priznať, že som si sem-tam sám pod sebou podpílil konár. Dvakrát som si totiž vyslúžil ban za to, že som použil „zakázané slovo“, ktoré všetci poznajú, ale nikto nevysloví (áno, to veľké N). Nebol v tom rasizmus, len klasická JailBreak energia, kde sa atmosféra často zvrhne skôr, ako stihnete rozmýšľať. Lebo, buďme úprimní – kto na JailBreaku nehodil aspoň jednu pochybnú hlášku? Keby sa rozdávali „červené karty“ za každú nevhodnú poznámku, celý server by bol permanentne prázdny. Ale jasné, bol to môj fail. Admini sa postarali, aby som si to uvedomil – a povedzme, že som na pár hodín dostal „dovolenku“ na premýšľanie.
Keď sa na to celé pozriem späť, musím uznať, že byť adminom nie je len o tom mať moc – je to o zodpovednosti, o učení sa z vlastných chýb a o tom, byť príkladom pre ostatných. A či sa k tomu ešte raz vrátim? Možno. Stále uvažujem, že by som podal ďalšiu žiadosť a ukázal, že som z tých skúseností vyrástol. Ale zatiaľ si užívam život hráča – toho, ktorý rád robí srandičky, no už si dvakrát rozmyslí, čo napíše do chatu..
A čo bude ďalej? Nechajme sa prekvapiť. Možno raz ešte pridám príbeh s názvom „Ako sa vtáčik stal adminom – naozaj“. Ale dovtedy...
STAY TUNED.
